Aktuality

01

Zámer Európskej únie predstaviť nový regulačný rámec pre umelú inteligenciu

Dňa 21.04.2021 došlo k predstaveniu nového regulačného rámca na úrovni Európskej únie pre umelú inteligenciu (proposal for a regulation of the European Parliament and of the Council laying down harmonised rules on artificial intelligence – Artificial intelligence act, and amending certain union legislative acts) Hlavným cieľom novej legislatívy je určenie rizika ktoré predstavuje umelá inteligencia (AI) pre bezpečnosť, zdravie i ľudské práva. S dôrazom na uvedené, Európska Komisia určila štyri základné kategórie systémov umelej inteligencie na základe ich rizikovosti. AI systémy, ktoré predstavujú neakceptovateľné riziko a ktoré sú zakázané. Sú to napríklad AI systémy alebo aplikácie, ktoré manipulujú ľudské správanie za účelom obchádzania slobodnej vôle užívateľov. Vysoko-rizikové AI systémy, ktoré sa delia podľa ich oblasti aplikácie a budú podliehať striktným pravidlám a požiadavkám predtým ako sa budú môcť dostať na trh. Ide o AI systémy nasadzované napr. v procese vzdelávania, vymožiteľnosti práva či kontrole hraníc. Špecifickou kategóriou bude využívanie diaľkových biometrických identifikačných systémov. Systémy AI s limitovaným rizikom, ktoré sa budú primárne riadiť špecifickými požiadavkami na transparentnosť (napr. pri využívaní AI systémov ako sú chatboty, a teda užívatelia by si mali byť vedomí, že sú v interakcii so strojom a nie s ľudskou bytosťou). Systémy AI, ktoré predstavujú minimálne riziko, pričom väčšina AI systémov spadá práve do tejto rizikovej kategórie a ich využívanie nebude ovplyvnené novou legislatívou (napr. spamové filtre v elektronickej pošte) Nakoľko sa jedná iba o legislatívny zámer, ešte nie je jasné či predmetné nariadenie bude v jeho aktuálnom znení aj prijaté.  ...Viac

11.05.2021
02

Novela Civilného sporového poriadku a vydržanie nehnuteľnosti

Od 01.05.2021 je účinná novela zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorá obohatila náš sporový kódex o nové paragrafové znenie v rozsahu ustanovení § 359 a až 359 k. Novela mení spôsob procesu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pôvodný spôsob, kedy vydržania, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu potvrdzovali notári, nahrádza vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce stav o vecných právach. Novinkou je aj zverejnenie informácie o prebiehajúcom procese prostredníctvom vyzývacieho uznesenia, teda o tom, že konanie o potvrdení vydržania vecného práva prebieha, čoho cieľom je zabezpečenie právnej istoty, čím zákonodarca reagoval na mnohé špekulatívne prevody pozemkov, ktoré sa realizovali práve prostredníctvom inštitútu vydržania. Do účinnosti novely sa osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydávalo formou notárskej zápisnice. Práve z uvedeného dôvodu o potvrdení nadobudnutia vecných práv rozhodovali notári. Novela túto právomoc presúva z notárov na súdy za účelom zabezpečenia nezávislosti a vydania efektívneho súdneho rozhodnutia deklarujúceho vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese za účelom ochrany ústavného práva vlastniť majetok.  ...Viac

11.05.2021
03

Nové pravidlá upomínacieho konania vo vzťahu k spotrebiteľom

Dňa 05.05.2021 bola schválená novela zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Novela nadobudne účinnosť 01.07.2021. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo jednou z hlavných náležitostí odporu proti platobnému rozkazu vecné odôvodnenie. Odpor musel spočívať v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a musel tiež obsahovať pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Rovnako bolo nevyhnutné označiť dôkazy, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Túto povinnosť novela zákona o upomínacom konaní vo vzťahu k spotrebiteľom zrušila, pričom súd už bude mať povinnosť prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Nakoľko je upomínacie konanie skrátené konanie v ktorom rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník návrhom zákona sa zabezpečuje, aby bol jednoznačnejšie vyjadrený vzťah sudcu a vyššieho súdneho úradníka pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade ak ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné podmienky, ktoré ešte neboli v predchádzajúcich konaniach posudzované sudcom, je potrebné, aby sa vyšší súdny úradník pred rozhodnutím so sudcom poradil. S poukazom na uvedené bude povinnosťou sudcu, pri ktorom vyšší súdny úradník pôsobí tiež kontrola plnenia povinností vyššími súdnymi úradníkmi vo vzťahu k normám, ktorých cieľom je zabraňovať uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom.  ...Viac

11.05.2021
04

Home office alebo práca z domu po účinnosti novely Zákonníka práce

Globálny trend práce z domu, ktorý bol a je vynútený šírením vírusu COVID -19 podnietil aj zmenu zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Novela Zákonníka práce účinná od 01.03.2021 v zmysle uvedeného priniesla dôležité zmeny ohľadom definície práce z domu a obsahuje presnú identifikáciu pravidelnej a príležitostnej práce z domu. Pravidelná práca z domu, teda domácka práca a telepráca sa v zmysle novely vykonáva v prípade, ak je dohodnutá so zamestnancom v rámci pracovnej zmluvy, teda že danú prácu bude vykonávať z domáceho prostredia v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času resp. jeho časti. Pravidelnú prácu z domu predstavuje aj práca z domu niekoľkokrát do týždňa na pravidelnej báze. Nie je v zmysle uvedeného nutné, aby k možnosti zadefinovania práce ako pravidelnej práce z domu zamestnanec pracoval z domáceho prostredia päť krát do týždňa počas celého mesiaca. Príležitostná práca z domu sa naopak vykonáva v dôsledku mimoriadnych okolností a so súhlasom zamestnávateľa, alternatívne po dohode s ním. V oboch prípadoch je však nevyhnutné, aby povaha práce, prácu z domu umožnila. Novela okrem iného poskytla zamestnávateľovi možnosť organizovať pracovný čas zamestnanca počas pravidelnej práce z domu. V danom prípade ale musí zamestnávateľ dôkladne sledovať pracovný čas zamestnanca (o čom zároveň musí zamestnanca aj adekvátne upovedomiť) a uhradiť aj mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok a náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Pri pravidelnej práci z domu musí zamestnávateľ zabezpečiť, nainštalovať a udržiavať technické a programové vybavenie nevyhnutné na výkon práce, ibaže zamestnanec používa po dohode so zamestnávateľom vlastné vybavenie.  ...Viac

11.05.2021
05

Zákon o kybernetickej bezpečnosti

Od 1. apríla 2018 je účinný zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon upravuje oblasť kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zavádza základné bezpečnostné požiadavky a opatrenia dôležité pre koordinovanú ochranu informačných, komunikačných a riadiacich systémov. Do slovenského právneho poriadku transponuje európsku smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti.  ...Viac

11.11.2019
06

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

Povinný zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra je účinný od 01.11.2018 a platí pre takmer všetky právnické osoby s výnimkou subjektov verejnej správy, emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu a subjektom zapísaných v registri partnerov verejného sektora. Povinnosť podať návrh na zápis konečného užívateľa výhod majú právnické osoby do 31.12.2019.  ...Viac

11.11.2019
07

Novela zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora

Novela zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 9. 2019, zo sebou priniesla viaceré zmeny. Základnou zmenou je nové vymedzenie definície partnera verejného sektora. Novela sa dotkla aj oprávnenej osoby, ktorá môže po novom vykonať overenie identifikácie KÚV kedykoľvek a dobrovoľne. Zákon taktiež zaviedol 14 konkrétnych pravidiel na určenie hodnoty plnenia zo zmluvy. Zákon po novom stanovuje aj spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť členov štatutárneho orgánu, pričom rozhodujúci orgán nemôže uložiť v súhrne vyššiu pokutu ako 100 000 eur. V zmysle novej úpravy sa vyžaduje pre prípad vrcholového manažmentu iba zápis štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.  ...Viac

11.11.2019
× Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookies. Zatvorením tejto lišty súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na podstránke Nastavenie súkromia.