Aktuality

01

Možnosť získania dočasnej ochrany (tzv. status "Odídenca") pre občanov Ukrajiny na území SR

Dňa 28.02.2022 vydala vláda Slovenskej republiky Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 144 k návrhu na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska podľa § 29 ods. 2 zákona o azyle štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom (ďalej len „Uznesenie vlády“). Štátni príslušníci Ukrajiny môžu s účinnosťou od 01.03.2022 do 31.12.2022, po prekročení štátnej hranice SR, na základe Uznesenia vlády požiadať o tzv. dočasné útočisko. Výsledkom takejto žiadosti o dočasné útočisko bude vydanie dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC". Štátny príslušník Ukrajiny musí požiadať o poskytnutie dočasného útočiska osobne z dôvodu snímania biometrických údajov a to tým spôsobom, že urobí o tom vyhlásenie buď pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu (t. j. konkrétne na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké, Ubľa, Veľké Slemence alebo na oddelení azylu v Humennom v prípade, ak nedisponujú dokladmi) alebo po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava (t. j. na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície). Všetky pracoviská CP fungujú v súčasnosti v nepretržitom režime, t.j. 24 hod. / 7 dní v týždni. Požiadať o udelenie dočasného útočiska v zmysle Uznesenia vlády v nadväznosti na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona o azyle môžu občania Ukrajiny ako aj ich rodinní príslušníci, pričom za rodinného príslušníka občana Ukrajiny sa v zmysle Uznesenia vlády rozumie: manžel štátneho občana Ukrajiny, maloleté dieťa štátneho občana Ukrajiny alebo maloleté dieťa manžela štátneho občana Ukrajiny a rodič maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny. Po podaní žiadosti, v prípade ak má oprávnený žiadateľ doklady (cestovný, identifikačný alebo iný doklad), bude dočasné útočisko schválené okamžite, inak o ňom bude rozhodnuté do 30 dní. Zároveň, v prípade ak má žiadateľ už zabezpečený pobyt je potrebné predložiť: čestné vyhlásenie všetkých vlastníkov nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania alebo zmluvu o nájme uzavretú s vlastníkom/vlastníkmi nehnuteľnosti s tým, že podpisy na uvedených dokladoch nemusia byť notársky alebo inak osvedčené. Dočasným útočiskom a statusom tzv. „odídenca“ dostáva žiadateľ nárok na bezplatné ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, hygienické potreby ako aj možnosť pracovať na území Slovenskej republiky okrem podnikania (t .j po udelení dočasného útočiska môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu v zmysle zákonníka práce a nastúpiť do práce). V prípade nevyhovenia žiadosti, voči rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska má žiadateľ možnosť podať správnu žalobu, ktorá avšak nemá odkladný účinok. Štátny príslušník Ukrajiny alebo jeho rodinný príslušník má po získaní statusu odídenca povinnosť zdržiavať sa na území SR, povinnosť nahlásiť do 3 pracovných dní pobyt na oddelení cudzineckej polície (každá zmena adresy pobytu musí byť nahlásená taktiež na cudzineckej polícií). Dôvody straty tolerovaného pobytu udeleného na základe žiadosti o dočasné útočisko sú dané osobitne v zákone o pobyte cudzincov ako aj v zákone o azyle. Dôvodov na zánik tolerovaného pobytu je viac, avšak osobitne možno upozorniť na dôvod zániku tolerovaného pobytu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny vycestoval z územia Slovenskej republiky.  ...Viac

14.03.2022
02

Nové pravidlá v „cookies“ od 01.02.2022

Dňa 01.02.2022 nadobudol v nadväznosti na právnu úpravu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 účinnosť nový zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Vo svetle novej právnej úpravy je podstatná predovšetkým úprava vyplývajúca z ustanovenia § 109 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá znie: „Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“ V doterajšej právnej úprave už starého zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, konkrétne v jeho ust. § 55 ods. 5 bolo ustanovené, že: „Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“ Z citovanej novej právnej úpravy k elektronickým komunikáciám vyplýva, že nebude už naďalej možné spracúvať iné ako len nevyhnutné cookies, bez explicitného vyjadrenia súhlasu návštevníka webstránky so spracovaním cookies. Do prijatia nového zákona o elektronických komunikáciách bolo možné zabezpečiť získanie súhlasu návštevníka webstránky jednoducho, prostredníctvom „použitia príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu“ čo v praxi znamenalo, že webové stránky si nemuseli pýtať výslovný súhlas na spracovanie cookies, nakoľko bol dostatočný iba automatický panel (oznam) o spracovaní cookies s osobitným tlačidlom „Rozumiem“ pre návštevníka webovej stránky, čím návštevník zobral na vedomie spracovanie cookies. V súčasnosti možno takýmto spôsobom spracovať už len cookies nevyhnutné na správne fungovanie webstránky a jej funkcionalitu pre užívateľov s odkazom na ustanovenie § 109 nového zákona o elektronických komunikáciách, konkrétne jeho poslednú vetu: „To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“ Je preto nevyhnutné dôsledne analyzovať, ktoré cookies možno v zmysle platnej legislatívy označiť ako nevyhnutné a zároveň, v zmysle uvedeného upraviť na webových stránkach vyskakovacie lišty (oznámenia), týkajúce sa udelenia súhlasu so spracovaním cookies.  ...Viac

14.03.2022
03

Zámer Európskej únie predstaviť nový regulačný rámec pre umelú inteligenciu

Dňa 21.04.2021 došlo k predstaveniu nového regulačného rámca na úrovni Európskej únie pre umelú inteligenciu (proposal for a regulation of the European Parliament and of the Council laying down harmonised rules on artificial intelligence – Artificial intelligence act, and amending certain union legislative acts) Hlavným cieľom novej legislatívy je určenie rizika ktoré predstavuje umelá inteligencia (AI) pre bezpečnosť, zdravie i ľudské práva. S dôrazom na uvedené, Európska Komisia určila štyri základné kategórie systémov umelej inteligencie na základe ich rizikovosti. AI systémy, ktoré predstavujú neakceptovateľné riziko a ktoré sú zakázané. Sú to napríklad AI systémy alebo aplikácie, ktoré manipulujú ľudské správanie za účelom obchádzania slobodnej vôle užívateľov. Vysoko-rizikové AI systémy, ktoré sa delia podľa ich oblasti aplikácie a budú podliehať striktným pravidlám a požiadavkám predtým ako sa budú môcť dostať na trh. Ide o AI systémy nasadzované napr. v procese vzdelávania, vymožiteľnosti práva či kontrole hraníc. Špecifickou kategóriou bude využívanie diaľkových biometrických identifikačných systémov. Systémy AI s limitovaným rizikom, ktoré sa budú primárne riadiť špecifickými požiadavkami na transparentnosť (napr. pri využívaní AI systémov ako sú chatboty, a teda užívatelia by si mali byť vedomí, že sú v interakcii so strojom a nie s ľudskou bytosťou). Systémy AI, ktoré predstavujú minimálne riziko, pričom väčšina AI systémov spadá práve do tejto rizikovej kategórie a ich využívanie nebude ovplyvnené novou legislatívou (napr. spamové filtre v elektronickej pošte) Nakoľko sa jedná iba o legislatívny zámer, ešte nie je jasné či predmetné nariadenie bude v jeho aktuálnom znení aj prijaté.  ...Viac

11.05.2021
04

Novela Civilného sporového poriadku a vydržanie nehnuteľnosti

Od 01.05.2021 je účinná novela zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorá obohatila náš sporový kódex o nové paragrafové znenie v rozsahu ustanovení § 359 a až 359 k. Novela mení spôsob procesu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Pôvodný spôsob, kedy vydržania, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu potvrdzovali notári, nahrádza vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce stav o vecných právach. Novinkou je aj zverejnenie informácie o prebiehajúcom procese prostredníctvom vyzývacieho uznesenia, teda o tom, že konanie o potvrdení vydržania vecného práva prebieha, čoho cieľom je zabezpečenie právnej istoty, čím zákonodarca reagoval na mnohé špekulatívne prevody pozemkov, ktoré sa realizovali práve prostredníctvom inštitútu vydržania. Do účinnosti novely sa osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydávalo formou notárskej zápisnice. Práve z uvedeného dôvodu o potvrdení nadobudnutia vecných práv rozhodovali notári. Novela túto právomoc presúva z notárov na súdy za účelom zabezpečenia nezávislosti a vydania efektívneho súdneho rozhodnutia deklarujúceho vzniknutý stav o vecných právach, ktoré má byť vydané v zákonom upravenom procese za účelom ochrany ústavného práva vlastniť majetok.  ...Viac

11.05.2021
05

Nové pravidlá upomínacieho konania vo vzťahu k spotrebiteľom

Dňa 05.05.2021 bola schválená novela zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Novela nadobudne účinnosť 01.07.2021. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo jednou z hlavných náležitostí odporu proti platobnému rozkazu vecné odôvodnenie. Odpor musel spočívať v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a musel tiež obsahovať pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Rovnako bolo nevyhnutné označiť dôkazy, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Túto povinnosť novela zákona o upomínacom konaní vo vzťahu k spotrebiteľom zrušila, pričom súd už bude mať povinnosť prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie. Nakoľko je upomínacie konanie skrátené konanie v ktorom rozhodnutie vydáva predovšetkým vyšší súdny úradník návrhom zákona sa zabezpečuje, aby bol jednoznačnejšie vyjadrený vzťah sudcu a vyššieho súdneho úradníka pri posudzovaní spotrebiteľskej zmluvy alebo zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade ak ide o spotrebiteľskú zmluvu a zmluvné podmienky, ktoré ešte neboli v predchádzajúcich konaniach posudzované sudcom, je potrebné, aby sa vyšší súdny úradník pred rozhodnutím so sudcom poradil. S poukazom na uvedené bude povinnosťou sudcu, pri ktorom vyšší súdny úradník pôsobí tiež kontrola plnenia povinností vyššími súdnymi úradníkmi vo vzťahu k normám, ktorých cieľom je zabraňovať uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok voči spotrebiteľom.  ...Viac

11.05.2021
06

Home office alebo práca z domu po účinnosti novely Zákonníka práce

Globálny trend práce z domu, ktorý bol a je vynútený šírením vírusu COVID -19 podnietil aj zmenu zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Novela Zákonníka práce účinná od 01.03.2021 v zmysle uvedeného priniesla dôležité zmeny ohľadom definície práce z domu a obsahuje presnú identifikáciu pravidelnej a príležitostnej práce z domu. Pravidelná práca z domu, teda domácka práca a telepráca sa v zmysle novely vykonáva v prípade, ak je dohodnutá so zamestnancom v rámci pracovnej zmluvy, teda že danú prácu bude vykonávať z domáceho prostredia v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času resp. jeho časti. Pravidelnú prácu z domu predstavuje aj práca z domu niekoľkokrát do týždňa na pravidelnej báze. Nie je v zmysle uvedeného nutné, aby k možnosti zadefinovania práce ako pravidelnej práce z domu zamestnanec pracoval z domáceho prostredia päť krát do týždňa počas celého mesiaca. Príležitostná práca z domu sa naopak vykonáva v dôsledku mimoriadnych okolností a so súhlasom zamestnávateľa, alternatívne po dohode s ním. V oboch prípadoch je však nevyhnutné, aby povaha práce, prácu z domu umožnila. Novela okrem iného poskytla zamestnávateľovi možnosť organizovať pracovný čas zamestnanca počas pravidelnej práce z domu. V danom prípade ale musí zamestnávateľ dôkladne sledovať pracovný čas zamestnanca (o čom zároveň musí zamestnanca aj adekvátne upovedomiť) a uhradiť aj mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok a náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Pri pravidelnej práci z domu musí zamestnávateľ zabezpečiť, nainštalovať a udržiavať technické a programové vybavenie nevyhnutné na výkon práce, ibaže zamestnanec používa po dohode so zamestnávateľom vlastné vybavenie.  ...Viac

11.05.2021
07

Zákon o kybernetickej bezpečnosti

Od 1. apríla 2018 je účinný zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedený zákon upravuje oblasť kybernetickej a informačnej bezpečnosti, zavádza základné bezpečnostné požiadavky a opatrenia dôležité pre koordinovanú ochranu informačných, komunikačných a riadiacich systémov. Do slovenského právneho poriadku transponuje európsku smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti.  ...Viac

11.11.2019
08

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra

Povinný zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra je účinný od 01.11.2018 a platí pre takmer všetky právnické osoby s výnimkou subjektov verejnej správy, emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu a subjektom zapísaných v registri partnerov verejného sektora. Povinnosť podať návrh na zápis konečného užívateľa výhod majú právnické osoby do 31.12.2019.  ...Viac

11.11.2019
09

Novela zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora

Novela zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 9. 2019, zo sebou priniesla viaceré zmeny. Základnou zmenou je nové vymedzenie definície partnera verejného sektora. Novela sa dotkla aj oprávnenej osoby, ktorá môže po novom vykonať overenie identifikácie KÚV kedykoľvek a dobrovoľne. Zákon taktiež zaviedol 14 konkrétnych pravidiel na určenie hodnoty plnenia zo zmluvy. Zákon po novom stanovuje aj spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť členov štatutárneho orgánu, pričom rozhodujúci orgán nemôže uložiť v súhrne vyššiu pokutu ako 100 000 eur. V zmysle novej úpravy sa vyžaduje pre prípad vrcholového manažmentu iba zápis štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.  ...Viac

11.11.2019
× Na správne fungovanie webovej stránky, prispôsobenie obsahu a reklám, poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti používame súbory cookies. Zatvorením tejto lišty súhlasíte aj s využívaním cookies a odovzdaním údajov o správaní na webe pre zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a v reklamných sieťach na ďalších weboch. Personalizáciu a cielenú reklamu si môžete kedykoľvek vypnúť na podstránke Nastavenie súkromia.