Preplávajte vašim prípadom bezstarostne.

Aktuality

• 01

  Možnosť získania dočasnej ochrany (tzv. status "Odídenca") pre občanov Ukrajiny na území SR

  Dňa 28.02.2022 vydala vláda Slovenskej republiky Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 144 k návrhu na vyhlásenie poskytovania dočasného útočiska podľa § 29 ods. 2 zákona o azyle štátnym občanom Ukrajiny a ich rodinným príslušníkom (ďalej len „Uznesenie vlády“). Štátni príslušníci Ukrajiny môžu s účinnosťou od 01.03.2022 do 31.12.2022, po prekročení štátnej hranice SR, na základe Uznesenia vlády požiadať o tzv. dočasné útočisko. Výsledkom takejto žiadosti o dočasné útočisko bude vydanie dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC". Štátny príslušník Ukrajiny musí požiadať o poskytnutie dočasného útočiska osobne z dôvodu snímania biometrických údajov a to tým spôsobom, že urobí o tom vyhlásenie buď pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu (t. j. konkrétne na hraničných priechodoch Vyšné Nemecké, Ubľa, Veľké Slemence alebo na oddelení azylu v Humennom v prípade, ak nedisponujú dokladmi) alebo po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava (t. j. na ktoromkoľvek oddelení cudzineckej polície). Všetky pracoviská CP fungujú v súčasnosti v nepretržitom režime, t.j. 24 hod. / 7 dní v týždni. Požiadať o udelenie dočasného útočiska v zmysle Uznesenia vlády v nadväznosti na ustanovenie § 29 ods. 2 zákona o azyle môžu občania Ukrajiny ako aj ich rodinní príslušníci, pričom za rodinného príslušníka občana Ukrajiny sa v zmysle Uznesenia vlády rozumie: manžel štátneho občana Ukrajiny, maloleté dieťa štátneho občana Ukrajiny alebo maloleté dieťa manžela štátneho občana Ukrajiny a rodič maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny. Po podaní žiadosti, v prípade ak má oprávnený žiadateľ doklady (cestovný, identifikačný alebo iný doklad), bude dočasné útočisko schválené okamžite, inak o ňom bude rozhodnuté do 30 dní. Zároveň, v prípade ak má žiadateľ už zabezpečený pobyt je potrebné predložiť: čestné vyhlásenie všetkých vlastníkov nehnuteľnosti o poskytnutí ubytovania alebo zmluvu o nájme uzavretú s vlastníkom/vlastníkmi nehnuteľnosti s tým, že podpisy na uvedených dokladoch nemusia byť notársky alebo inak osvedčené. Dočasným útočiskom a statusom tzv. „odídenca“ dostáva žiadateľ nárok na bezplatné ubytovanie, stravu, zdravotnú starostlivosť, hygienické potreby ako aj možnosť pracovať na území Slovenskej republiky okrem podnikania (t .j po udelení dočasného útočiska môže uzatvoriť pracovnú zmluvu alebo dohodu v zmysle zákonníka práce a nastúpiť do práce). V prípade nevyhovenia žiadosti, voči rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska má žiadateľ možnosť podať správnu žalobu, ktorá avšak nemá odkladný účinok. Štátny príslušník Ukrajiny alebo jeho rodinný príslušník má po získaní statusu odídenca povinnosť zdržiavať sa na území SR, povinnosť nahlásiť do 3 pracovných dní pobyt na oddelení cudzineckej polície (každá zmena adresy pobytu musí byť nahlásená taktiež na cudzineckej polícií). Dôvody straty tolerovaného pobytu udeleného na základe žiadosti o dočasné útočisko sú dané osobitne v zákone o pobyte cudzincov ako aj v zákone o azyle. Dôvodov na zánik tolerovaného pobytu je viac, avšak osobitne možno upozorniť na dôvod zániku tolerovaného pobytu v prípade, ak štátny príslušník tretej krajiny vycestoval z územia Slovenskej republiky.  ...Viac

• 02

  Nové pravidlá v „cookies“ od 01.02.2022

  Dňa 01.02.2022 nadobudol v nadväznosti na právnu úpravu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 účinnosť nový zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Vo svetle novej právnej úpravy je podstatná predovšetkým úprava vyplývajúca z ustanovenia § 109 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorá znie: „Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“ V doterajšej právnej úprave už starého zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, konkrétne v jeho ust. § 55 ods. 5 bolo ustanovené, že: „Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“ Z citovanej novej právnej úpravy k elektronickým komunikáciám vyplýva, že nebude už naďalej možné spracúvať iné ako len nevyhnutné cookies, bez explicitného vyjadrenia súhlasu návštevníka webstránky so spracovaním cookies. Do prijatia nového zákona o elektronických komunikáciách bolo možné zabezpečiť získanie súhlasu návštevníka webstránky jednoducho, prostredníctvom „použitia príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu“ čo v praxi znamenalo, že webové stránky si nemuseli pýtať výslovný súhlas na spracovanie cookies, nakoľko bol dostatočný iba automatický panel (oznam) o spracovaní cookies s osobitným tlačidlom „Rozumiem“ pre návštevníka webovej stránky, čím návštevník zobral na vedomie spracovanie cookies. V súčasnosti možno takýmto spôsobom spracovať už len cookies nevyhnutné na správne fungovanie webstránky a jej funkcionalitu pre užívateľov s odkazom na ustanovenie § 109 nového zákona o elektronických komunikáciách, konkrétne jeho poslednú vetu: „To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.“ Je preto nevyhnutné dôsledne analyzovať, ktoré cookies možno v zmysle platnej legislatívy označiť ako nevyhnutné a zároveň, v zmysle uvedeného upraviť na webových stránkach vyskakovacie lišty (oznámenia), týkajúce sa udelenia súhlasu so spracovaním cookies.  ...Viac

• 03

  Zámer Európskej únie predstaviť nový regulačný rámec pre umelú inteligenciu

  Dňa 21.04.2021 došlo k predstaveniu nového regulačného rámca na úrovni Európskej únie pre umelú inteligenciu (proposal for a regulation of the European Parliament and of the Council laying down harmonised rules on artificial intelligence – Artificial intelligence act, and amending certain union legislative acts) Hlavným cieľom novej legislatívy je určenie rizika ktoré predstavuje umelá inteligencia (AI) pre bezpečnosť, zdravie i ľudské práva. S dôrazom na uvedené, Európska Komisia určila štyri základné kategórie systémov umelej inteligencie na základe ich rizikovosti. AI systémy, ktoré predstavujú neakceptovateľné riziko a ktoré sú zakázané. Sú to napríklad AI systémy alebo aplikácie, ktoré manipulujú ľudské správanie za účelom obchádzania slobodnej vôle užívateľov. Vysoko-rizikové AI systémy, ktoré sa delia podľa ich oblasti aplikácie a budú podliehať striktným pravidlám a požiadavkám predtým ako sa budú môcť dostať na trh. Ide o AI systémy nasadzované napr. v procese vzdelávania, vymožiteľnosti práva či kontrole hraníc. Špecifickou kategóriou bude využívanie diaľkových biometrických identifikačných systémov. Systémy AI s limitovaným rizikom, ktoré sa budú primárne riadiť špecifickými požiadavkami na transparentnosť (napr. pri využívaní AI systémov ako sú chatboty, a teda užívatelia by si mali byť vedomí, že sú v interakcii so strojom a nie s ľudskou bytosťou). Systémy AI, ktoré predstavujú minimálne riziko, pričom väčšina AI systémov spadá práve do tejto rizikovej kategórie a ich využívanie nebude ovplyvnené novou legislatívou (napr. spamové filtre v elektronickej pošte) Nakoľko sa jedná iba o legislatívny zámer, ešte nie je jasné či predmetné nariadenie bude v jeho aktuálnom znení aj prijaté.  ...Viac